Cesta do Yogyakarty

Cestou z Prambanan sme sa opäť odhodlali na cestu autobusom ekonomickej triedy. Netrvalo dlho a autobus nám zastavil. Naskočili sme a naskočili je správny výraz, nakoľko ešte sme ani neboli v autobuse a už sa šofér ponáhľal ďalej. Ekonomické triedy bývajú častokrát preplnené a teda aj náš autobus nebol výnimkou. Miesta sme nemali, tak sme sedeli na schodíku vedľa šoféra, hneď pri otvorených predných dverách. Cestu nám spríjemňovali muzikanti, samozrejme že nie zadarmo a pohľad na dopravu nám pripomínal formulu 1. Zaujímavé je, že šoféri tu jazdia bez strachu a i keď majú autobus plný ľudí, neboja sa obiehať, ísť rýchlo ako sa dá, či zachádzať do protismeru. Mám pocit, že práve oni sú ti najbláznivejší šoféri v celej Indonézii.