Pangalengan

Pravá Indonézska skúsenosť nie je nič bez nakuknutia do dedinky. Pangalengan sa nachádza asi 2 hodiny od Bandungu, i keď cesta závisí od toho, kedy sa rozhodnete tam ísť. Keďže cesty sú dosť zlé a Indonézia má veľa áut, stáva sa, že sa ocitnete v obrovskej zápche, ktorá môže výlet predĺžiť aj o niekoľko hodín. Ale stále to nie je to najhoršie, ako keď je polovica cesty zaplavená a nedá sa vôbec prejsť z Bandungu alebo do Bandungu.
Projekt v 13 dedinkách známych pod názvom Pangalengan má za víziu zlepšiť situáciu v tejto komunite podporovaním podnikateľských aktivít. Podnikanie v Indonézii je dneska druhý pojem, ktorý používa každý. Na jednej strane je dôležité zakladať malé a stredné podniky, ale na druhej strane tieto podničky vytvárajú iba asi necelých 20% z cecej produkcie Indonézie. Najviac aktivít je práve v tzv. food industry, kde chlapec si kúpi stánok a každý deň predáva Martabak, vyprážaný banán alebo ryžu, poprípade rôzne kombinácie týchto jedál. Okrem toho na dedinkách funguje veľa malých farmárov a dorbných výrobcov rôznych jedál ako je krupuk (čo vyzerá ako naše čipsy, ale má to trošku inú výrobu a dá sa to pražiť aj doma), cukríky z karamelu alebo dodol terong (čo ani neviem popísať, čo je).
Najčastejší dôvod, prečo si ľudia tu zakladajú podniky je, že nemajú inú možnosť. V dedinke je veľká nezamestnanosť a výroba týchto vecí a ich predaj pomáha ľuďom prežiť. Tak sa stáva, že deti častorkát ani nedokončia školu, lebo musia pomáhať rodičom vo výrobe, alebo farmárčení a podobne.
Projektom v týchto dedinkách sa snažíme ľudí podporovať v podnikaní a to tým, že im dávame potrebné vzdelanie, konzultácie a finančné prostriedky. Je to klasický príklad mikro financovania a mikro pôžičiek v rámci komunity, kde na rozdiel od charity vytvárame príležitosti pre chudobných ľudí, aby zlepšili svoju situáciu.

Bandung

A znova a opäť Bandung. Je to podľa mňa najlepšie mesto. Teda najviac sa mi páči zo všetkých miest, čo som tu videla. Celkovo si ale nemyslím, že je to mesto na turistiku, ale na bývanie určite.
Bandung sa nachádza kúsok od Jakarty (asi 3 hodiny), okolie tvoria hory a kopce, čiže podnebie je chladnejšie. Volajú ho tiež Paris van Java, leboje tu kopec obchodov.
Mne sa podarilo dostať krátku stáž. Síce mi neplatia plat, lebo je to stále rozvojová stáž, ale pokrývajú mi kopec nákladov, hlavne na ubytovanie. Projekt, na ktorom robím je v neďalekej dedinke Pangalengan a jeho cieľom je rozvíjať podnikateľské aktivity v tomto okolí u domácich. Možno to znie smiešne, ale Indonézia nie je najlepšie miesto na prácu, je tu vysoká nezamestnanosť a ľudia z dedín častokrát nemajú inú príležitosť iba začať svoj vlastný mikro business. Ľudia na dedinke robia hlavne výrobu ako mliečne výrobky, pestujú čaj alebo vyrábajú krupuk a čipsy zo zemiakov. Projekt sa snaží ich nielen zaučiť, ako si viesť jednoduchý finančný denník a organizovať ľudí, ale tiež sa snaží im dať dostupné pôžičky, aby mohli naozaj business rozvíjať.
V Septembri táto dedinka zažila zemetrasenie, kopec ľudí ostalo bez domova, ich maličké obchodíky alebo výrobne boli zničené a teraz musia začínať odznova.
Celkovo sa mi prijekt páči a pracuje na ňom super tím ľudí, s ktorými si rozumiem. Učia ma bahasa Sunda, čo je jazyk ktorým sa hovorí v tejto oblasti a je to celkom mätúce, hlavne keď sa do toho pridá kolega z Padangu (Sumatra) a pridáva do toho aj svoj vlastný jazyk.
A podnebie v dedinke pripomína domov, lebo je tam strašná zima. Síce nemrzne, ale bez poriadneho svetra sa človek neobíde.