Nemozem uverit, ze uz som tu tak dlho. Myslim, ze s Vianocami na mna prisla nostalgia, lebo Vianoce vzdy znamenali tak nejak pol rok, koniec jedneho roka (a prveho semestra) a pomaly zaciatok druheho. To iba dokazuje, ze cas tu neuveritelne rychlo leti.
Takze k Vianociam. Toto su moje prve Vianoce bez rodiny, v Azii, bez snehu a s ludmi, ktori Vianoce vobec neoslavuju. Moja pozicia ostala v Malangu, v nasom dome. Vsetci ostatni spolubyvajuci sa sli flakat niekam inam (kedze sme dostali volno zo skoly na asi 2 tyzdne), no moje plany boli nejako velmi necakane (a nie az tak radostne) zrusene. Ale kazda skusenost dobra skusenost, takze ked jeden plan nevyjde, treba ho nahradit druhym.
Kompozicia ludi, s ktorymi som Vianoce slavila je asi takato: asi 10 thajcanov (vsetci su budhisti, takze Vianoce neoslavuju) a asi 10 indonezanov (vsetci su moslimovia, takze Vianoce neoslavuju taktiez) a jedna madagaskarcanka (ta Vianoce oslavuje, je krestanka, ale aj tak prisla neskoro :D).
Co sa tyka menu, tak nebolo velmi bohate, nakolko v dome nemame varic a varit sa neda (a popravde v tom teple ani nemame motivaciu varit), tak nasa vecera pozostavala hlavne z kolacikov, ovocia, vianocneho puncu, vareneho vinka a inych drobnosti).
Co sa mi ale najviac pacilo na tychto Vianociach bolo, ze vsetci tito ludia prisli kvoli mne, lebo vedia, ze Vianoce su pre nas jeden z najdolezitejsich sviatkov. Vsetci moji dobri kamarati prisli, ani darceky nezabudli a slavili sme Vianoce s Vianocnou hudbou a velmi dobrou priatelskou atmosferou. Koniec koncov o tom podla mna Vianoce su, hlavne o vztahoch, dobrej nalade a je potrebne ich slavit s tymi, ktorych mame radi.
