Wednesday, April 14, 2010

Bali



Bali je tiež časť Indonézie. Síce to veľa ľudí nevie a veľa ľudí si myslí, že Bali je samostatný ostrov, stále je to časť Indonézie.
Naše prvé kroky (moje a mojej rodiny) sa uberali smerom na Gili ostrovy. Bali je malický ostrovček a pokiaľ má človek čas, určite by si mal ísť kuknúť ostrovy čo sú hneď vedľa, ako je Lombok alebo Gili (Sú tri Gili ostrovy, Gili Trawangan, Gili Meno a Gili Air).
Pre cestovateľov z Bali ide rýchlo loď priamo na Gili Trawangan, odkiaľ sme si my zaplatili charter loďku rovno na Gili Meno. Gili ostrovčky sú krásne a oplatí sa ostať tam, pokiaľ si chce človek užiť krásne pláže, koraly a šnorchlovanie. Náš hotel bol bungalow rovno na pláži, takže prvé, čo sme spravili keď sme vstali bolo plávanie pri východe slnka. Šnorchlovať sa dá tiež hneď kúsok od pláže, hneď sú tam koraly a rybky.
Gili Meno je najtichší ostrov z troch Gili ostrovov, je tam menej hotelov a menej turistov. Celý ostrov sa dá obísť za 1,5 hodiny, majú tam celkom pekný vtáčí park, kde vám vtáčiky sadnú rovno na ruku alebo plece, ale netreba očakávať príliš veľa.
Ostrov bali je tiež krásny. Kuta je miesto, kde ostáva väčšina turistov a teda je tam nájdete viacej "bule" ako domácich. Kuta je inak strašne preplnená a je tam neustále dopravná zápcha. Tá je aj o 1 ráno, keď ludia idú do barov. Je tam veľa obchodov a pláž, ale nakoľko sú veľké vlny, užívajú si ju hlavne surféri. Je tam plno masérov a warungov a ceny sú porovnateľne nižsie s našimi. Pokiaľ kupujete v obchodoch, kde na veciach nie sú cenovky, treba vždy zjednávať. Oni sa budú tváriť, že sa nedá a že to kupujú draho, ale to iba preto, že ste bieli, takže treba dať polovicu až tretinu dole a to určite. Niekedy pomáha tváriť sa, že odchádzate a teda to nechcete kúpiť.
Pokiaľ chce človek vidieť trošku z kultúry Bali, je treba ísť do Ubudu. Tam je veľa chrámikov, galérií a miestnych umelcov. Ľudia sú veľmi priateľskí a tešia sa, keď cudzinci prejavia záujem, i keď na druhej strane vás budú určite chcieť ošklbať aj o posledný cent. Myslím si, že to je hlboko zakorenené v ich mysliach a aj keď to tak nemyslia, prosto si nevedia pomôcť.
Každopádne ísť na Bali je určite skvelá dovolenka, dá sa tam zabaviť, niečo vidieť a každý si nájde to svoje.

Sunday, February 28, 2010

Pangalengan

Pravá Indonézska skúsenosť nie je nič bez nakuknutia do dedinky. Pangalengan sa nachádza asi 2 hodiny od Bandungu, i keď cesta závisí od toho, kedy sa rozhodnete tam ísť. Keďže cesty sú dosť zlé a Indonézia má veľa áut, stáva sa, že sa ocitnete v obrovskej zápche, ktorá môže výlet predĺžiť aj o niekoľko hodín. Ale stále to nie je to najhoršie, ako keď je polovica cesty zaplavená a nedá sa vôbec prejsť z Bandungu alebo do Bandungu.
Projekt v 13 dedinkách známych pod názvom Pangalengan má za víziu zlepšiť situáciu v tejto komunite podporovaním podnikateľských aktivít. Podnikanie v Indonézii je dneska druhý pojem, ktorý používa každý. Na jednej strane je dôležité zakladať malé a stredné podniky, ale na druhej strane tieto podničky vytvárajú iba asi necelých 20% z cecej produkcie Indonézie. Najviac aktivít je práve v tzv. food industry, kde chlapec si kúpi stánok a každý deň predáva Martabak, vyprážaný banán alebo ryžu, poprípade rôzne kombinácie týchto jedál. Okrem toho na dedinkách funguje veľa malých farmárov a dorbných výrobcov rôznych jedál ako je krupuk (čo vyzerá ako naše čipsy, ale má to trošku inú výrobu a dá sa to pražiť aj doma), cukríky z karamelu alebo dodol terong (čo ani neviem popísať, čo je).
Najčastejší dôvod, prečo si ľudia tu zakladajú podniky je, že nemajú inú možnosť. V dedinke je veľká nezamestnanosť a výroba týchto vecí a ich predaj pomáha ľuďom prežiť. Tak sa stáva, že deti častorkát ani nedokončia školu, lebo musia pomáhať rodičom vo výrobe, alebo farmárčení a podobne.
Projektom v týchto dedinkách sa snažíme ľudí podporovať v podnikaní a to tým, že im dávame potrebné vzdelanie, konzultácie a finančné prostriedky. Je to klasický príklad mikro financovania a mikro pôžičiek v rámci komunity, kde na rozdiel od charity vytvárame príležitosti pre chudobných ľudí, aby zlepšili svoju situáciu.

Thursday, February 18, 2010

Bandung

A znova a opäť Bandung. Je to podľa mňa najlepšie mesto. Teda najviac sa mi páči zo všetkých miest, čo som tu videla. Celkovo si ale nemyslím, že je to mesto na turistiku, ale na bývanie určite.
Bandung sa nachádza kúsok od Jakarty (asi 3 hodiny), okolie tvoria hory a kopce, čiže podnebie je chladnejšie. Volajú ho tiež Paris van Java, leboje tu kopec obchodov.
Mne sa podarilo dostať krátku stáž. Síce mi neplatia plat, lebo je to stále rozvojová stáž, ale pokrývajú mi kopec nákladov, hlavne na ubytovanie. Projekt, na ktorom robím je v neďalekej dedinke Pangalengan a jeho cieľom je rozvíjať podnikateľské aktivity v tomto okolí u domácich. Možno to znie smiešne, ale Indonézia nie je najlepšie miesto na prácu, je tu vysoká nezamestnanosť a ľudia z dedín častokrát nemajú inú príležitosť iba začať svoj vlastný mikro business. Ľudia na dedinke robia hlavne výrobu ako mliečne výrobky, pestujú čaj alebo vyrábajú krupuk a čipsy zo zemiakov. Projekt sa snaží ich nielen zaučiť, ako si viesť jednoduchý finančný denník a organizovať ľudí, ale tiež sa snaží im dať dostupné pôžičky, aby mohli naozaj business rozvíjať.
V Septembri táto dedinka zažila zemetrasenie, kopec ľudí ostalo bez domova, ich maličké obchodíky alebo výrobne boli zničené a teraz musia začínať odznova.
Celkovo sa mi prijekt páči a pracuje na ňom super tím ľudí, s ktorými si rozumiem. Učia ma bahasa Sunda, čo je jazyk ktorým sa hovorí v tejto oblasti a je to celkom mätúce, hlavne keď sa do toho pridá kolega z Padangu (Sumatra) a pridáva do toho aj svoj vlastný jazyk.
A podnebie v dedinke pripomína domov, lebo je tam strašná zima. Síce nemrzne, ale bez poriadneho svetra sa človek neobíde.

Wednesday, January 13, 2010

Vianoce a Novy rok


Nemozem uverit, ze uz som tu tak dlho. Myslim, ze s Vianocami na mna prisla nostalgia, lebo Vianoce vzdy znamenali tak nejak pol rok, koniec jedneho roka (a prveho semestra) a pomaly zaciatok druheho. To iba dokazuje, ze cas tu neuveritelne rychlo leti.
Takze k Vianociam. Toto su moje prve Vianoce bez rodiny, v Azii, bez snehu a s ludmi, ktori Vianoce vobec neoslavuju. Moja pozicia ostala v Malangu, v nasom dome. Vsetci ostatni spolubyvajuci sa sli flakat niekam inam (kedze sme dostali volno zo skoly na asi 2 tyzdne), no moje plany boli nejako velmi necakane (a nie az tak radostne) zrusene. Ale kazda skusenost dobra skusenost, takze ked jeden plan nevyjde, treba ho nahradit druhym.
Kompozicia ludi, s ktorymi som Vianoce slavila je asi takato: asi 10 thajcanov (vsetci su budhisti, takze Vianoce neoslavuju) a asi 10 indonezanov (vsetci su moslimovia, takze Vianoce neoslavuju taktiez) a jedna madagaskarcanka (ta Vianoce oslavuje, je krestanka, ale aj tak prisla neskoro :D).
Co sa tyka menu, tak nebolo velmi bohate, nakolko v dome nemame varic a varit sa neda (a popravde v tom teple ani nemame motivaciu varit), tak nasa vecera pozostavala hlavne z kolacikov, ovocia, vianocneho puncu, vareneho vinka a inych drobnosti).
Co sa mi ale najviac pacilo na tychto Vianociach bolo, ze vsetci tito ludia prisli kvoli mne, lebo vedia, ze Vianoce su pre nas jeden z najdolezitejsich sviatkov. Vsetci moji dobri kamarati prisli, ani darceky nezabudli a slavili sme Vianoce s Vianocnou hudbou a velmi dobrou priatelskou atmosferou. Koniec koncov o tom podla mna Vianoce su, hlavne o vztahoch, dobrej nalade a je potrebne ich slavit s tymi, ktorych mame radi.