Darmasiswa ako program organizovaný a podporovaný ministerstvom školstva v Indonézii bol jeden z najlepších programov o akom som počula. I keď pravda je, že nie je všetko zlato čo sa blyští. Práve sme zavŕšili tri perné dni orientačného týždňa.
Ráno u nás začína o 6, kedy máme raňajky. Vždy nájdeme jednu obeť z našej izby, kde sme piati, ktorá musí vstať skôr a zísť na recepciu po raňajky. Tie sa podávajú v krabiciach, ktoré mimochodom dostávame aj na obed. V krabičke nájdeme vždy ryžu, čili omáčku a potom rôzne mäso a zeleninu pripravenú na rôzne spôsoby. Medzi zeleninu patria aj vyprážané hranolky. Ako dezert je pribalený väčšinou banán, no niekedy sa prekonajú a dajú nám aj želatinový puding. Musím však podotknúť, že na Slovákov v pečení koláčov a robení zákuskov určite nemajú.
Po výdatných raňajkách sme pripravení odísť autobusom. Vždy máme 20 minútové až hodinové meškanie, preto sme si už aj my povedali, že budeme meškať vždy aspoň pol hodinu, aby sme sa náhodou nevymykali štandardu.
Aby som ale vytiahla aj tie dobré chvíle, organizačný tím sa veľmi snaží, aby sme spoznali Jakartu, Indonéziu a všetko ostatné. Na ukážku rozdielov medzi nami a nimi chcem ale ešte opísať stretnutie so zodpovednými osobami z jednotlivých univerzít. V mojej škole sme dokopy 3 dievčiny, 2 Slovenky a jedna Thajka, ktorá však nevie skoro vôbec Bahasa Indonesia a už vôbec nevie anglicky. Za dobu, kedy by na Slovensku vyslanec školy porozprával informácie o doprave, spôsobe učenia a škole, náš vyslanec nás začal učiť Bahasa. No a najlepší spôsob je predsa stále rozprávať Bahasa Indonesia, čiže ja a moja slovenská kamarátka sme toho veľa nezachytili.
Každopádne do Malangu sa tešíme a pevne verím, že tie pravé informácie prídu v ten správny čas.
No comments:
Post a Comment