Bromo

Išli sme na Bromo. Každá príručka hovorí, aká je to krásna hora. No a teda, že si ju ideme pozrieť. Kamoši tam už boli, takže zariadili všetko potrebné - auto a šoféra. Na Bromo sa chodí v noci. Je to asi 3 hodiny od mesta Malang a prvá zastávka je taká malá plošinka, z ktorej je vidno Bromo pri východe slnka. Preto sa chodí okolo 1-2 v noci, aby sa všetko postíhalo.
Po krátkej dobe sme však zistili, že náš šofér nejako nevie cestu a neustále sa pýta, kde je Bromo. Je to celkom vtipné, nakoľko Bromo je jedna z najnavštevovanejších atrakcií tu v Malangu.
Východ slnka sme však stihli, to nebol problém. Prepchali sme sa cez masu ľudí a aj sa nám podarilo zopár fotiek si spraviť. Inak je to miesto prepchaté turistami zahraničnými alebo domácimi.
Podľa plánu nasledovala hora Bromo. Ide sa tam trochu rozbitou cestou, čiže sme každú chvíľu očakávali, že nám zrazu odpadnú kolesá, ale to najhoršie prišlo, keď sme sa napojili na rovinku. Cesta tam nie je žiadna, je to iba prach zo sopky. No a keďže náš šofér bol aký bol, podarilo sa nám zapadnúť. Nebol by to taký problém, keby sa to nestalo 4krát. Ešte šťastie, že sú indonézania nápomocní a asi 7 chlapíci na motorkách nám po každý krát zastavili a pomáhali auto vyprosťovať a tlačiť.
Cestou sme chceli zájsť pozrieť aj krásny vodopád blízko Broma, ale keďže sa nám cestou ešte prehrial motor, trošku nám horelo auto a neboli sme si istí, či fungujú brzdy, tak sme sa radšej rozhodli ísť domov.
Chcem len povedať, že takéto veci sa v Indonézii stávajú, mami prosím neboj sa o mňa, všetko dobre dopadlo a nakoniec to ani nebolo až také zlé ako to asi vyzerá. Až na tie brzdy a kolaps, ktorý dostala kamarátka....